Na úvod chcem povedať, že šoférovať autokaravan Benimar bola hračka aj pre mňa ako ženu. Stabilné, výkonné auto , variabilné v užších miestach si ihneď osvojíte a jeho ovládanie Vám nerobí žiaden problém.
Aby som nezabudla podotknúť, počas 6 dní sme nevyužili ani jeden kemp. Auto bolo plne nezávislé, solár na dobíjanie nadstavbovej batérie fičal, na každých 30 km máte možnosť dopúšťať vodu, vypúšťať odpadovú nádrž vrátane toalety. Proste raj pre karavanistov.
Parkovali sme v absolútnych centrách miest a bicyklami , ktoré sú v Dánsku najčastejšou dopravou ,sme sa túlali nádhernými uličkami a vychutnávali si čaro kultúry, architektúry a výborného jedla.
Našu karavanovú cestu Dánskom sme začali Árhusom. Študentské mesto nás hneď očarilo . Všade absolútna čistota, všetky veci majú svoje miesto. Univerzita Vás ohromí modernou architektúrou, vybavením, oddychové zóny a párty miestnosti pre študentov sú absolútnou samozrejmosťou. Študent pri brigádovaní popri štúdiu dosahuje štandard vyšší ako priemerný zamestnaný človek na Slovensku J .
KODAŇ.
Do Kodane sme sa dostali 9 km mostom, ktorý vedie cez more. Noo, ja ako človek , ktorý trpí nevoľnosťou z výšok som si prišla na svoje J Unikátna stavba za ktorú si na konci zaplatíte cca 80 eur pre karavan Vás ale dostane . Napriek vetru, ktorý tam značte cítite , napriek dažďu, ktorý je v Dánsku častý. Stále som nepochopila ako toto ľudia dokážu v mori postaviť, pribudovať k tomu ďalší ostrov a celé to spojiť s pevninou.
Zaparkovali sme pri zábavnom parku Tivoli v samom centre Kodane. Nádherný pôvodne zachovaný zábavný park – šup na jazdy. Opäť najsilnejší pocit – čistota, úhľadnosť, chlapík pri lanovej dráhe vysmiaty, ochotný. Radosť sa pohybovať medzi takými ľuďmi. Pokračujete múzeami, prístavom Nyhavn. Farebné domy, útulné reštaurácie lemujúce celý prístav, fotka pri dome kde tvoril H.CH.Andersen. Medzitým 5 minútový dážď ktorý len vyčkáte niekde pod výklenkom budovy, , slnko, zase dážď, zase slnko. Christiania – slobodná časť Kodane – nezávislí ľudia, nezávislé pravidlá. Namiesto sadeníc paradajok a paprík Vám nápadne vysmiaty týpek ukazuje priesady marihuany, ktorá je tam plne legálna. Ešte pár dní som tú vôňu cítila v nose :).
Prikladám aj fotku z jedného obyčajného cintorína v obyčajnej „dánskej dedinke“. No mne to prišlo ako slovenský veľtrh „Flóra“. Dokonale upravená zeleň, kvety v tvare srdca, hrobové miesta oddelené živými plotmi – radosť „odpočívať v pokoji“. Emócia – dokonale fungujúci systém , chlap čo sa tam o to stará s dlhými fúzami, v typickej dánskej obuvi – šľapkách Vás úctivo pozdraví a usmeje sa. Joj ale samozrejme aj na Slovensku máme veľa pekných vecí, a miest, a ľudí, a prírody . Ale……. 🙂
SKAGEN.
Naša cesta pokračovala do mestečka Skagen. Na samotnom severe Dánska nájdete unikátny prírodný úkaz, kde sa v jednom cípe fjordu stretáva Severné a Baltické more. Bosí prejdete 1km po pláži a dostanete sa na miesto, kde sa vlny týchto dvoch morí stretávajú v úzkom cípe .Nevšedný zážitok, absolútne ojedinelý prírodný úkaz. Turisti sa ako blázniví fotia, ale väčšina po vymodelovanom úsmeve pre fotoaparát, skriví ústa a rýchle odchádza – hlava sa točí pretože súčasne vnímate dva rôzne smery morí. Neuveriteľné, pre mňa najsilnejší zážitok z Dánska. Neodporúčam sa pred touto turistikou veľmi najesť… 🙂
ROSKILD – po stopách Vikingov
Náš trip po Dánsku sme zavŕšili návštevou mestečka Roskild, ktoré sa nachádza 30 km od Kodane. Cieľ – múzeum Vikingov. Hneď pri vstupe sme nadobudli dojem, že to bola dobrá voľba a čaká nás niečo nezvyčajné. Pri pokladni si kúpite lístok do celého areálu, v ktorom sa nachádzajú interaktívne zóny, kde si staviate svojpomocne modely lodí , na mieste nájdete práve rekonštruované lode , ktoré sa stavajú obvyklým spôsobom s obvyklými nástrojmi z čias minulých. Múzeum s digitálnym premietaním celej histórie plavieb Vikingov , kopa drobností a spomienkových predmetov , ktoré si môžete zakúpiť a samozrejme samotná plavba loďou. Usmiaty inštruktor po krátkych pokynoch Vás zavedie do miestnosti kde si nasadíte nepremokavé bundy (vo všetkých veľkostiach J ) , záchranné vesty a ide sa na plavbu. Pozriete sa na loď , ktorá Vás má odplaviť na more, pádla pripravené na uchytenie do lán – všetko ako kedysi. Približne 12 ľudí si nasadne – niektorý naskočia ( jedna pani sa skoro netrafila J ) na loď, a presným postupom ukotvíte pádla a začnete pádlovať podľa pokynov inštruktora. No žiaden potomok Martikána na lodi nebol – každý pádloval presne opačným smerom, v inom tempe, celé to bolo komické, chvíľu sme v podstate stáli na mieste J Potom sme sa nejak zosúladili a po 10 minútach na hlasný a jednoznačný pokyn sme pádla položili opäť na miesto a plachtili sme. Smer lode korigoval plachtami „jeden z nás“. Pri pohľade na neho ste mali pocit, že je to jeho životná úloha J . Všetko dopadlo samozrejme dobre, po 40 minútovej plavbe sme sa dostali naspäť v bezpečí. Vysmiaty, s dobrým pocitom a veľmi pekným zážitkom, sme opúšťali toto múzeum.
Mestom Roskild sme ukončili naše putovanie po Dánsku.
Na záver jedno stručné zhrnutie: Po absolvovaní nášho karavan tripu som pochopila, prečo sú Dáni tretíkrát za sebou označení ako najšťastnejší národ na svete. Asi by sa ťažko zvykalo na neustále prehánky dažďa, ale pokojný a ekonomicky stabilný život vo fungujúcej krajine s úctou k histórii, krajine samotnej s hodinovou mzdou 42eur/hod., by veľmi na miske váh zavážil!!!!!!!!!!!!
